Huby

Základná charakteristika:
- Samostatná ríša organizmov (neschopné fotosyntézy, preto nemôžu byť rastliny, ale telo skôr pripomína rastlinu než živočícha, a tiež nevykazujú žiadnu dráždivosť, ako je to pre živočíchy typické)
- Veda ktorá ich študuje sa nazýva mykológia
- Heterotrofné, stielkaté, eukaryotické, bezchlorofylové organizmy
- Typické znaky: 1) nie sú schopné fotosyntézy
2) produktom metabolizmu je glykogén
3) v BS je chitín ako u živočíchov a nie celulóza

Stavba tela:
- Telo tvorí stielka, ktorá môže byť:
a) jednobunková (kvasinky)
b) vláknitá
c) plazmódium (bez bunkovej steny, neurčitého tvaru = tzv. rôsolovitá štruktúra)
- hubové vlákna, ktoré tvoria stielku sa nazývajú HÝFY. Ich spleť vytvára podhubie MYCÉLIUM. Niektoré hýfy majú tvar trubice (sipho) a sú viacjadrové, alebo s priehradkami predelené tak, že v každej časti je jedno jadro. Hýfy môžu druhotne zrastať a vytvárať tak nepravé pletivá (t.j. bunky nie sú špecializované, len sú zrastené). Z nepravých pletív sa u niektorých húb vytvárajú plodnice.

Spôsob výživy:
1) SAPROFYTY: OL odoberajú z odumretých tiel R a Ž = REDUCENTY
2) PARAZITY: OL odoberajú zo živých organizmov (hostiteľov)
3) SYMBIONTI:
a) MYKORÍZA:
spolužitie koreňov vyšších rastlín s vláknami húb
b) LICHENIZMUS:
spolužitie húb (poskytujú vodu a v nej rozpustené minerálne látky) s riasami a sinicami (schopné fotosyntézy), pričom vzniká morfologicky a ekologicky nový organizmus = lišajník = tzv. podvojný organizmus.

Rozmnožovanie:
1) NEPOHLAVNE: hlavne parazitické huby
a) PUČANIE: kvasinky
b) ČASŤAMI HÝF
c) VÝTRUSMI (1n): tvoria sa vo výtrusniciach alebo na povrchu hubových vláken

2) POHLAVNE (hyfogamia):
Uskutočňuje sa splynutím pohlavných buniek, pročom podľa tvaru a veľkosti gamét môže ísť o izogamiu, anizogamiu alebo oogamiu. Ale pre huby je charakteristické, že najprv splynú obsahy pohlavných orgánov, potom plazma a až potom.....oveľa neskôr jadrá. Pohlavné rozmnožovanie húb tvoria tieto fázy:
a) PLAZMOGAMIA (spojenie buniek, ale jadrá nesplynú)
b) KARYOGAMIA (splynutie jadier)
c) MEIÓZA

(podrobne rozpísané pri vreckatých a bazídiových hubách)

Význam húb:
- Doplnkový zdroj výživy (vysoký obsah minerálnych látok)
- Reducenty (spolu s baktériami zabezpečujú kolobeh látok v prírode – rozkladajú nazhromaždené OL na AL, ktoré opäť využijú producenty)
- Žijú vo všetkých biotopoch
- Väčšinou tvoria mikroskopické huby (sú predmetom skúmania biotechnológie, faraceutického priemyslu, potravinárskeho priemyslu
- Sú pôvodcami chorôb – mykóz R, Ž a Č
- Produkujú jedovaté látky mykotoxíny
- Využívajú sa v liečiteľstve

Systém:
1. Oddelenie: NÁDOROVKY (Plasmodioproromycota)
- Jednobunková stielka, alebo plazmódium
- Saprofyty, parazity
- Patria tu huby, ktoré vyvolávajú nádorové ochorenia rastlín
- Zástupca: Rakovinovec zemiakový (pôvodca rakoviny zemiakov, infikované klíčky zemiakových hľúz sa menia na nádory naplnené výtrusmi, ktoré rozširujú nákazu a zachovávajú si klíčivosť v pôde aj 20 rokov)
2. Oddelenie: RIASOVKY (Omycetes)
- Dokazujú prechod húb z vodného prostredia na súš
- Saprofyty a parazity
- Zástupca: Hnilovka hojná (saprofyt na organických zvyškoch vo vode, pri premnožení ýije na žiabrach akváriových rýb a spôsobuje tak ich hynutie), Plasmopara viničová (tzv. peronospóra, spôsobuje ochorenie viniča hroznorodého, ktoré sa prejavuje olejovými škvrnami na listoch viniča), Fytoftóra zemiaková (infikuje listy zemiakov a rajčiakov, ktoré potom hnednú a opadávajú).
3. Oddelenie: VLASTNÉ HUBY (Eumycota)
- Zväčša je stielka vláknitá, len zriedka jednobuková, hýfy sú rozkonárené a priehradkové a ich spleť tvorí mycélium (podhubie), rozmnožujú sa konídiami, ascospórami alebo bazídiospórami.

1. Trieda: Spájavé plesne (zygomycetes)
- Mikroskopiské, saprofytické, niektoré sú pôvodcovia chorôb (mykóz)
- Pri ich nepohlavnom rozmnožovaní vzniká veľa spór – alergie, ktoré sú spôsobené prítomnosťou spór vo všadeprítomnom vzduchu
- Rastú na zahnívajúcich organických substrátoch (ovocie, zelenina, mlieko, syr, zaváraniny, chlieb...)
- Zástupca: Pleseň hlavičkatá (mucor mucedo): z mycéliového podkladu = povlaku na potravinách vyrastá stopka s čiernou hlavičkou, ktorá je viditeľná aj voľným okom.



2. Trieda: Vreckaté huby (ascomycetes)
- Najpočetnejšia skupina, patria tu huby makro aj mikroskopických rozmerov
- Parazity aj saprofyty
- Majú výtrusnice nazývané VRECKÁ, v ktorých sa tvorí 8 výtrusov (ascospór)
- Niektoré vytvárajú konídie na konídiofóroch
- Vrecká sú uložené v plodniciach (ktoré môžu mať guľovitý, bankovitý a miskovitý tvar) buď voľne, alebo tvoria výtrusorodú vrstvu TÉCIUM


- 1. Rad: Kvasinky (Sacharomyces)
Stielka je jedna bunka, rozmnožujú sa pučaním, majú fermentačné (kvasné) schopnosti, vďaka čomu rozkladajú cukor na alkohol a oxid uhličitý (využitie v potravinárskom priemysle pri kvasných biotechnológiách atď.)
Zástupca: kvasinka pivná (výroba piva a pekárenských kvasníc), kvasinka vinná (žije na bobuliach hrozna), kvasinky a baktérie sa spolu využívajú aj na mliečne kvasenie (výroba jogurtov, kefíru atď.), kvasinky sú bohaté na vitamíny – výroba liečiv, niektoré kvasinky sú pôvodcami kvasinkových ochorení – napr. Candida (pľúcne a kožné ochorenia).

2. Rad: Paplesňotvaré
Podieľajú sa na hnilobe ovocia, zeleniny atď.
Saprofyty, alebo produkujp jedy = Mykotoxíny, ktoré vyvolávajú ochorenia (preto by sa potraviny napadnuté plesňou nemali konzumovať ani po odstránení mycélia.
Patria tu aj huby užitočné pre človeka, lebo produkujú antibiotiká (prvé antibiotikum penicilín bolo vyrobené z penicilium notatum – za jeho objav získal Flemig Nobelovu cenu), iné druhy z rodu penicilium sa využívajú na výrobu syrov napr.: camember, rokford atď
Z ich mycélií vyrastajú vzpriamené nosiče výtrusníc – konidiofóry, ktoré produkujú veľa výtrusov - alergie.

3. Rad: Kyjaničkotvaré:
Parazitické huby, patrí tu kyjanička purpurová (cudzopasí v semenníku raži, infikovaný semenník sa premení na ražnú hubku námeľ, ktorá vyčnieva z klasu. Sú v nej toxické látky, ktoré využíva farmaceutický priemysel. Ak sa ale jedovaté alkaloidy dostanú do múky, spôsobujú hromadné otravy zvierat a ľudí – hlavne v minulosti)

4. Rad: Čiažkotvaré:
Saprofyty aj parazity, vrecká majú usporiadané veľmi blízko pri sebe v hornej časti miskovitej plodnice, kde tvoria výtrusorodú vrstvu. Patria tu aj huby, ktorých výtrusorodá vrstva pripomína klobúk:
Smrčok jedlý (jedlá huba), Ušiak obyčajný (klobúk je poprehýbaný tak, že pripomína ľudský mozog)

3. Trieda: Bazídiové huby (basidiomycetes)
Saprofyty, výtrusy vznikajú na kyjakovitých bunkách bazídiách, ktoré vytvárajú súvislú výtrusorodú vrstvu – hymnénium. Bazídiá môžu byť jednobunkové, alebo štvorbunkové. Naše bazídiové huby majú plodnice, ktoré sú delené na klobúk a hlúbik.


Rad: Rôznotvaré huby:
Pestré plodnice, prirastajú na podklad bokom (trúdniky, ktoré sú drevokaznéalebo sírovec, ktorý má žlto sfarbené plodnice)
Rad: Pečiarkotvaré huby:
Plodnica je delená na klobúk a hlúbik, bazídiá sú na lupeňoch, alebo rúrkach, počas rastu plodnice sú chránené plachtičkou, ktorá zostáva ako zvyšok na dospelej plodici na hlúbiku = prsteň. Muchotrávky majú celkovú plachtičku, ktorá spočiatku obaľuje celú plodnicu, z nej zostáva ako zvyšok na báze hlúbika pošva, alebo útržky na klobúku.
Zástupca: pečiarky, plávky, bedle, plávky, rýdziky, hríby, kozáky, suchohríby, sneti (vytvárajú nádory, v častiach rastlín, ktoré naplnia spórami), hrdze (striedajú počas vegetačného obdobia hostiteľov, hrdza trávna, ktorej spóry na jar klíčia na listoch dráča a potom infikujú obilniny)