Vírusy
Sú nebunkové organizmy, viditeľné len elektrónovým mikroskopom. Ich veľkosť sa pohybuje v rozmedzí 15 – 300 nm. Častokrát sú definované ako molekulárne vnútrobunkové parazity na genetickej úrovni. Ich život je viazaný na konkrétneho hostiteľa, pretože samy nie sú schopné zabezpečiť si všetky životné funkcie. Bez hostiteľskej bunky nie sú schopné rásť a deliť sa. Ich latinské označenie v preklade znamená – akékoľvek faktory schopné vyvolávať infekčné ochorenia.
Odbor zaoberajúci sa štúdiom vírusov je virológia.
Virión je stavebná častica vírusu (infekčná častica). Zásadne sa odlišuje od bunky.
Obsahuje:
- jednu alebo viac molekúl nukleovej kyseliny. Na rozdiel od bunkových organizmov je to vždy iba jeden druh nukleovej kyseliny, buď RNA alebo DNA molekula.
- kapsida - bielkovinový obal chrániaci genetický materiál vírusu. Niekedy je členený na menšie stavebné jednotky – kapsoméry.
- lipoidový (lipoproteínový) obal - vytvorený len u niektorých vírusov
Tvary vírusov:
- guľovitý (vírus chrípky)
- tyčinkovitý (vírus tabakovej mozaiky)
- bakteriofág (vírus baktérií so špecifickou stavbou)
Hlavička obsahuje genetický materiál. Ten je chránený bielkovinovou kapsidou. Z hlavičky vystupuje bičík s tenkým kanálikom v jeho vnútri. Ním prechádza nukleová kyselina po infikovaní do bunky baktérie. Bičík je zakončený doštičkou, z ktorej vyrastajú tŕne a príchytné vlákna. Obidva štruktúry umožňujú absorpciu bakteriofága na povrch baktérie.
Rozmnožovací cyklus vírusov:
- Prichytenie vírusu na povrchu bunky
- Preniknutie celého vírusu do bunky alebo vstreknutie iba jeho nukleovej kyseliny (pri bakteriofágoch). Najčastejším vstupom do tela sú sliznice dýchacej a tráviacej sústavy a porušená pokožka. Vstup vírusu do organizmu a jeho následné poškodenie sa označuje ako viróza. V mieste napadnutia vírusu vzniká ložisko infekcie, odtiaľ sa nákaza šíri ďalej (cievnymi zväzkami rastlín, krvou, lymfou...)Známe vírusové infekcie (napr. chrípka) sa šíria kvapôčkovou infekciou.
- Namnoženie viriónov. Niekedy vírus pretrváva v bunke bez toho, aby sa množil. Hovoríme o perzistencii vírusu. Naopak ak sa vírusová genetická informácia včlení do chromozómu hostiteľskej bunky, pri každom delení bunky je následne odovzdávaná do dcérskych buniek ako provírus.
- Uvoľnenie viriónov – najčastejšie s rozpadom (lýzou) hostiteľskej bunky.
Známe vírusové ochorenia človeka:
Ak sa vírusové ochorenie rozšíri v určitej oblasti hovoríme o epidémii, ak prekročí svetadiely hovoríme o pandémii. Vírusové ochorenie sa nelieči antibiotikami, ale antivirotikami. Po prekonaní niektorých vírusových infekcií zostáva človeku doživotná imunita. Mnohé vírusové ochorenia vyžadujú izoláciu pacienta pre obmedzenie šírenia nákazy. Proti niektorým infekčný vírusovým ochoreniam je povinné zákonné očkovanie (napr.: záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna).
- chrípka – typ A, B, C, akútne infekčné ochorenie dýchacích ciest, antigén ľahko vytvára nové antigénne varianty, bunky voči nim nie sú imúnne
- detská obrna – akútne zasiahnutie centrálnej nervovej sústavy, ochrnutie, najmenší vírus
- rubeola – vyrážky, horúčka, zdurenie lymfatických uzlín
- mumps (zápal príušných žliaz) – vírusové postihnutie príušných žliaz, môžu byť napadnuté aj ostatné žľazy s vnútornou sekréciou, vysoké teploty, doživotná imunita
- osýpky – svrbiace vyrážky na koži, doživotná imunita
- AIDS (syndróm zlyhania imunity) – vírus HIV ničí T – lymfocyty, strata imunity
